parcelu ber do hrobu!

alma mater bola z dreva, už tlie

hubárim

.permanentne a obojsmerne

Kilometre som prestal rátať tuším po dvoch rokoch. Už vtedy to bolo viac ako 30 tisíc. Bola to obojsmerka na ktorú som sa tešil dva alebo štyri dni, v závislosti od nástupnej stanice. Niekde za Piešťanmi som zvykol byť už po uši zamilovaný. Ale kto by veril niekomu, kto musí dvakrát prestupovať aby sa dostal do lesa?

Polom

Kedysi to bol posledný masív, ktorý museli spolu s prevádzačmi zvládnuť pri svojej vytúženej ceste za azylom, ktorý na Slovensku nie je pre všetkých. Vlastne takmer pre nikoho. Kusy odevu sa miešali s ihličím, páperové bundy plné potu, Čierneho mora a piesku niekde spod Araratu. Dnes už vrástli do zeme. Tak ako hranica, ktorá tu bola, a pripomínajú ju len štrbavé pohraničné kamene. Polom.

.Kemp,koncentrovane

Tesne pred bordelom som odbočil vľavo. Prostitútky mali toho roku aj bazén. Night club uprostred kukurice zrejme vynáša. Cesta do doliny prudko klesá. Tábor je úplne na konci dediny. Ihrisko zrejme slúži polišom na výcvik psov, zbytok už neslúži nikomu. Teda donedávna. Stopy po nedávnom osídlení boli prihorúce. Ale ten luster zo sršnieho hniezda tam zrejme nezavesil on. Trochu mi to pripomenulo kendymena, ten starý horor. Sršne aj kliešte. Obrovské a veľa. Prechádzka po vyschnutom koryte však stála za to. Na jeseň sa tu vrátim..