utorok 27. marca 2012

.dedinka

Dedinka už stojí. Treba ešte dotiahnuť pár detailov a brány sa otvoria. Brány sú inak prekvapujúco vysoké. Nečudujem sa. Z 33 londýnskych štvrtí je Newham v prvej päťke, čo sa týka kriminality. Samozrejme Metropolitan Police sa činí a v štatistike svieti pokles zloty o 9.6%, čo je slušné číslo. Ale aj tak,čo si budeme, plot je plot.
Snahy o zmenu k lepšiemu sa netýkajú len toho kriminálneho podhubia, ale aj toho prirodzeného, ktoré v tejto  vcelku vydarenej východolondýnskej štvrti za posledné roky značne bujnelo. Ale to sú už len detaily. Buldozérom sa dá mnohé napraviť.Hlavne rýchlo.
Okrem okolia a obyvateľov, čo je inak dosť veľa a ani samotný londýnčania sa neprestávajú diviť, prečo práve Stratford, sa olympijský výbor musí potýkať s prichádzajúcimi pripomienkami od  výborov jednotlivých krajín.Čo je istotne vtipná a poučná lekcia z geopolitiky.
Takže samozrejmosťou sú Izraelci a Iránčania, ktorý určite nebudú používať spoločné výťahy. Novinkou sú Gréci, ktorí pred svojim vchodom nechú stretávať Nemcov. Domáci sa určite chceli ukázať v najlepšom a najpriateľskejšom svetle, ale Argentína chce byť od nich poriadne ďaleko, princ na tie Falklandy nemal lietať. 
Tradične takmer nik nechce počas olympiády bývať vedľa Brazílcov, pretože sú vraj abnormálne hluční. No a čo sa týka jednotlivých kategórií, plavcom by mali vyhradiť samostatný paneláčik, tiež niekam bokom, lebo tí vraj „majú po“ ako prví a tiež sa vraj nevedia prestať čľapotať od radosti. Nečudujem sa, čítal som rozhovor s Phelpsom, ten človek vraj len pláve a spí. Ale držím mu palce samozrejme, aj ostatným a aj polišom.  

PS: Fotky sú z okolia olympíjskeho mestečka.Stratford sa za pár rokov zmenil a ešte sa aj zmení na nepoznanie od tej ufúľanej a nie moc bezpečnej štvrte, ktorú pozná osobne aj dosť slovače z nočných transferov  na letisko..

pondelok 12. marca 2012

.o práci

Občas myslím na tesárov,s ktorými som kedysi brigádoval pod ´jebnutým maďarským slnkom´,ako ho častovali tam neďaleko Košíc. Ranné vstávanie sprevádzalo odriekanie mantry zloženej z najvulgárnejších prívlastkov podstatného mena práca. Všetky slovenčinárky sveta by sa svojho poslania v tých chvíľach určite dobrovoľne vzdali,bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Počas dňa sa zásoby prídavných mien zdali taktiež bezodné. Ale v závere sa z hrdiel neraz ozvala múdrosť, že aj keď tú robotu naozaj neznášajúc, bez nej treba pretrpieť deň, ktorý v prípade mojej letnej brigády trval „dva razy teľo“.

Odsúdení pracovať. Chodiť do práce ktorá „je nezaujimavá,ktorých sú tisíce,je vlastne na spôsob bežiaceho pásu,prežitkom minulého storočia, jednoducho poľutovaniahodná rutina,ktorá vám požiera život,niečo ako platená rakovina,ktorá vás nezabíja,ale zo dňa na deň spôsobuje,že vám postupne, deň za dňom ochabujú svaly šťastia“, krásne vyjadrené J.P.Dubois-om.

                                                         Robotník po práci - ulica v Budapešti
                                                    Robotníčky po práci - Hydináreň Malý Cetín

Tak sa predávame. Nechávame sa oceňovať a hodnotiť v cifrách na výplatných páskach. Často,príliš často s pocitmi nespravodlivosti, krivdy, alebo chabej útechy. Najvzácnejšie potom ostávajú tie chvíle po práci. Krátkodobé precitnutia k slobode, ktoré nám paradoxne neprepláca nik.


streda 22. februára 2012

.v podzemí

V Londýne ma paradoxne najviac fascinuje to čo sa ukrýva pod zemou. Sieť chodieb, eskalátorov, koľajníc, zábradlí, všetko vykachličkované a takmer dokonale prepojené. Ak tvrdíme, že spoločenstvá mravcov a včiel sú tomu ľudskému najbližšie v tomto prípade sme sa im viac priblížili my.
Londýnsky underground ma opantal takým spôsobom, že niekedy som ochotný stráviť časť svojho voľna v jeho útrobách, prípadne ma transport v podzemí zaťažuje len minimálne. Aj napriek tomu že podľa niektorých výskumov je 40 minútová cesta metrom ekvivalentom k dvom stiahnutým cigaretám.
Tričká s nápisom „I´m going unederground“ sú vraj prevarené. Ja však v tom svojom hrdo zaspávam už pár rokov. Príležitostne niekoho moja hruď zaujme. V tom prípade nie jej mužnosť, ale skôr spleť farebných línií s ťažko čitateľnými, potom vyblednutými a spratými názvami staníc. Takmer každému je zvláštne nerovnomerné rozloženie trás a staníc v rámci severnej a južnej časti sveta. Vždy fabulujem, a tvrdím že je to zámer a predstavuje to nerovnomerné rozdelenie bohatstva sveta medzi bohatým severom a chudobným juhom.Nech je to ako chce,ten nepomer je naozaj výrazný. Z 287 zastávok je ich len 29 juhom od Temže.
Tých zvláštností je dostatočne veľa na to, aby sa „Tube“ stala predmetom výskumov, kníh a fotografických publikácií.
O jedenástej večer sa najčastejšie páchajú samovraždy- skokom pred súpravu, v podzemí žijúce komáre sa vyvinuli do úplne iného druhu v porovnaní s tými, kt. žijú na povrchu, teplota vzduchu je v priemere o 10 stupňov vyššia ako tá nad zemou, viac nehôd spôsobí rozkotúľané hrozno, než šupka od banánu, v súčasnosti sa ročne metrom prepraví okolo miliardy cestujúcich, doposiaľ sa v podzemí narodil len jeden človek(v r.1924),bolo vystavených 365 licencií pre hudobníkov (buskers) hrajúcich v podzemí..a vedel by som opisovať z kníh a z internetu donekonečna, minimálne do pol druhej v noci..  
Nedávno televízia BBC odvysielala dokumentárny film, ktorý mal podtitul „Pasažieri- najväčší problém metra“. Každá stanica napríklad používa škálu šiestich kódov na privolanie upratovacej služby. Najzávažnejší stupeň, teda číslo 1. je krv. Nasledujú exkrementy (áno, hovná!), zvratky, rozbité sklo, tekuté škvrny a táto stupnica ľudskej degradácie končí praobyčajnými odpadkami. Ak sa teda z ampliónov ozve hlas (mimochodom ten londýnsky sa volá Sonia) oznamujúci,že súprava bude meškať pre silné znečistenie zvratkami, ostrielaný domorodec  len prevráti list v  „London Evening Standart“, pravdepodobne skôr prehodí stránku v elektronickej čítačke, prípadne niečo ošúcha prstom na iPhon-e.
Dobre, priznám sa. Tie tlačenice mi niekedy lezú na nervy, ale keď sa ozve „Mind the gap“,ešte stále mi to vyvolá taký potmehúdsky úsmev.A ten môj má veru riadnu medzeru..

















utorok 10. januára 2012

.konzum / consume.

Serie ma to. Rodičia merajú kvalitu svojho života v meste počtom supermarketov.Nepýtajú sa ma na stav pamiatok či na možnosti kultúrneho vyžitia.Celkom otovorene mi len závidia všetky tie predajné plochy,sestre len Kaufland,čo tam má v porovnaní s nimi  navyše. Ale už príde aj k nim domov. Už čoskoro budú mať všetky. Nové letáky s kysuckým ľ..Ale rozumiem.Nestál som v rade na mandarinky.Kvetnato im vždy opisujem svoje spotrebiteľské chodníčky.



pondelok 9. januára 2012

.steny / .walls

Všetky steny o ktoré narážam sú v mojej halve.
All the walls I strike my head against are inside my head.
LVMEN s/t