utorok 27. marca 2012

.dedinka

Dedinka už stojí. Treba ešte dotiahnuť pár detailov a brány sa otvoria. Brány sú inak prekvapujúco vysoké. Nečudujem sa. Z 33 londýnskych štvrtí je Newham v prvej päťke, čo sa týka kriminality. Samozrejme Metropolitan Police sa činí a v štatistike svieti pokles zloty o 9.6%, čo je slušné číslo. Ale aj tak,čo si budeme, plot je plot.
Snahy o zmenu k lepšiemu sa netýkajú len toho kriminálneho podhubia, ale aj toho prirodzeného, ktoré v tejto  vcelku vydarenej východolondýnskej štvrti za posledné roky značne bujnelo. Ale to sú už len detaily. Buldozérom sa dá mnohé napraviť.Hlavne rýchlo.
Okrem okolia a obyvateľov, čo je inak dosť veľa a ani samotný londýnčania sa neprestávajú diviť, prečo práve Stratford, sa olympijský výbor musí potýkať s prichádzajúcimi pripomienkami od  výborov jednotlivých krajín.Čo je istotne vtipná a poučná lekcia z geopolitiky.
Takže samozrejmosťou sú Izraelci a Iránčania, ktorý určite nebudú používať spoločné výťahy. Novinkou sú Gréci, ktorí pred svojim vchodom nechú stretávať Nemcov. Domáci sa určite chceli ukázať v najlepšom a najpriateľskejšom svetle, ale Argentína chce byť od nich poriadne ďaleko, princ na tie Falklandy nemal lietať. 
Tradične takmer nik nechce počas olympiády bývať vedľa Brazílcov, pretože sú vraj abnormálne hluční. No a čo sa týka jednotlivých kategórií, plavcom by mali vyhradiť samostatný paneláčik, tiež niekam bokom, lebo tí vraj „majú po“ ako prví a tiež sa vraj nevedia prestať čľapotať od radosti. Nečudujem sa, čítal som rozhovor s Phelpsom, ten človek vraj len pláve a spí. Ale držím mu palce samozrejme, aj ostatným a aj polišom.  

PS: Fotky sú z okolia olympíjskeho mestečka.Stratford sa za pár rokov zmenil a ešte sa aj zmení na nepoznanie od tej ufúľanej a nie moc bezpečnej štvrte, ktorú pozná osobne aj dosť slovače z nočných transferov  na letisko..

pondelok 12. marca 2012

.o práci

Občas myslím na tesárov,s ktorými som kedysi brigádoval pod ´jebnutým maďarským slnkom´,ako ho častovali tam neďaleko Košíc. Ranné vstávanie sprevádzalo odriekanie mantry zloženej z najvulgárnejších prívlastkov podstatného mena práca. Všetky slovenčinárky sveta by sa svojho poslania v tých chvíľach určite dobrovoľne vzdali,bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Počas dňa sa zásoby prídavných mien zdali taktiež bezodné. Ale v závere sa z hrdiel neraz ozvala múdrosť, že aj keď tú robotu naozaj neznášajúc, bez nej treba pretrpieť deň, ktorý v prípade mojej letnej brigády trval „dva razy teľo“.

Odsúdení pracovať. Chodiť do práce ktorá „je nezaujimavá,ktorých sú tisíce,je vlastne na spôsob bežiaceho pásu,prežitkom minulého storočia, jednoducho poľutovaniahodná rutina,ktorá vám požiera život,niečo ako platená rakovina,ktorá vás nezabíja,ale zo dňa na deň spôsobuje,že vám postupne, deň za dňom ochabujú svaly šťastia“, krásne vyjadrené J.P.Dubois-om.

                                                         Robotník po práci - ulica v Budapešti
                                                    Robotníčky po práci - Hydináreň Malý Cetín

Tak sa predávame. Nechávame sa oceňovať a hodnotiť v cifrách na výplatných páskach. Často,príliš často s pocitmi nespravodlivosti, krivdy, alebo chabej útechy. Najvzácnejšie potom ostávajú tie chvíle po práci. Krátkodobé precitnutia k slobode, ktoré nám paradoxne neprepláca nik.